Rušné miesto v centre mesta, kde sa predávalo aj nakupovalo. Dom na námestí bol v minulosti v susedstve Hostinca U čierneho orla a mestského divadla (1831).
Okolo r. 1800 kúpil budovu obchodník a hostinský Eberhard Valc. Podľa zápisu obhliadky z r. 1801 tam bola jedáleň, reštaurácia, hotelová a obytná časť, miestnosti pre služobníctvo, sklady a hospodárske priestory.
Budova na rohu námestia na dobovej pohľadnici okolo roku 1900, zdroj: Jozef Benko.
Chlebový rínok (Radlinského ulica) okolo r. 1938, zdroj: Eva Hermanská.
Hostinec Ku Kominárovi majiteľa Jozefa Tótha a Gizely rod. Parákovej. Dom vedľa bol kedysi č. 93. Fotografia z 30. rokov 20. stor., zdroj: Eva Hermanská.
V druhej polovici 19. storočia sa objekt dostal vo vlastníctva obchodníkov Smekalovcov. V koloniáli „Pod striebornou guľou“ predávali dovozový tovar, mali licenciu na výrobu pečiatok a obchodovali aj s hasičskou technikou. V reklamách sa uvádza tradícia obchodu od roku 1832. Dom bol kedysi veľmi dôležitým strategickým miestom, bol v ňom totiž sklad pušného prachu a materiálu na delové gule. V rokoch 1887 a 1899 však budovu poškodili dva rozsiahle požiare. Rodinný obchod sa po roku 1918 volal Smekal a syn. Smekalovci predávali vlastnú značku kávy, ktorá sa tam aj pražila a jej vôňa vítala zákazníkov pri vstupe do obchodu.
Obchod Smekal és fia, dobová pohľadnica okolo r. 1910, zdroj: J. Benko.
Detail obchodu s koloniálnym tovarom a sídla poisťovacej spoločnosti, dobová pohľadnica okolo r. 1905, zdroj: J. Benko.
Dobová pohľadnica z interiéru obchodu okolo r. 1935 - 1940, zdroj: J. Benko.
V Smekalovom objekte mal na konci 19. storočia svoju malú prevádzku aj hodinár Ján Korecsek st. A spolu so synom Korecsek ml. prevádzkoval malý obchod s dielňou v budove Prachárne s vstupom na Radlinského ulici. Výveska s hodinami na rohu budovy sa objavovala na pohľadniciach a fotografiách až do polovice 20. storočia.
Reklama na obchod a dielňu Jána Korecseka st. na Radlinského ulici, zdroj: A. Pollák – Švecová.
Predajňa ZDROJ, 50. roky 20. stor., zdroj: internet
Pohľadnica námestia v Trnave okolo r. 1965, zdroj: internet.
Po znárodnení sa bývalý koloniál Smekalovcov zmenil na obchod s potravinami zaradený do národného podniku Zdroj. Pod n. p. ZDROJ v prvopočiatkoch patrili bývalé koloniály, predajne Július Meinl a pod. Od šesťdesiatych rokov pribudol na prízemí legendárny Mliečny bar s vôňou karamelového pudingu a obľúbených mliečnych nápojov
Koncept mliečnych barov bol v šesťdesiatych rokoch 20. storočia rozšírený po celom Československu, ale i v okolitých krajinách východného bloku, napr. v Maďarsku či Poľsku. Mliečne bary riadil u nás národný podnik Reštaurácie a jedálne a okrem predajnej časti a časti na sedenie mali i zázemie na výrobu pokrmov, ako boli desiatové šaláty, polievky, pudingy, zákusky, kávu, čaj, kakao a pod.
Rekonštrukcia budovy prachárne a zbúranie terasy z Radlinského ulice sa realizovali až v lete 1987. Predchádzali jej zmeny v organizácii verejnej dopravy a vylúčenie MHD z Hlavnej ulice (vtedy Ulica Februárového víťazstva). Autobusy mestskej dopravy začali od polovice apríla 1984 jazdiť cez Radlinského ulicu a táto doprava narušila statiku prístavby Prachárne s terasou. Situácia vyvrcholila žiadosťou o zbúranie prístavby a tá bola zrealizovaná v lete 1987
Budova dostala bočné podporné piliere a novú fasádu. Tak privítala oslavy v Trnave v roku 1988. Mliečny bar sa do priestorov už nevrátil a takýto podnik ako koncept v Trnave skončil.
Terasa na prístavbe domu okolo roku 1960, zdroj: internet
Na rohu predaj zmrzliny, z Radlinského ulice obchod AVA, zdroj: internet.
Búranie prístavby v roku 1987, zdroj: internet.
Po nežnej revolúcii objekt prevzalo mesto Trnava. Pristúpilo k rekonštrukcii budovy s úpravami pre potreby mesta s dostavbou schodiska na Radlinského ulici. Po dokončení vznikla pasáž z námestia na Radlinského ulicu a v objekte bolo otvorených viac malých prevádzok. Na prízemí fungovalo rýchle občerstvenie s pizzeriou, v mieste niekdajšieho mliečneho baru lahôdkové občerstvenie s posedením, na prvom poschodí reštaurácia a na vyššom poschodí boli ubytovacie priestory pre potreby mesta.
V roku 2006 až 2008 budovu opustili prevádzky, objavili sa viaceré nové problémy a nastalo obdobie chátrania.
V roku 2024 pristúpilo Mesto Trnava ku komplexnej obnove budovy na námestí známej ako pracháreň a k nej priľahlých objektov aj s pamiatkovým a historickým prieskumom. Nový projekt spojil časti objektu s Divadlom Jána Palárika. Mesto Trnava zriadilo v časti novej stavby Mestské divadlo Pracháreň so sálou pre 91 divákov.
Článok vznikol v spolupráci s PaedDr. Simonou Jurčovou, Západoslovenské múzeum v Trnave.
Dom po rekonštrukcii s pilierom a pohľad na dom na Radlinského ulici kde bolo istý čas sídlo Taxislužby Komunálneho podniku mesta Trnavy
Pracháreň v roku 1988
Pracháreň s prevádzkami v roku 2005, Foto B. Vittek
Do tímu nového mestského divadla v Trnave hľadáme javiskového technika alebo techničku. Človeka, ktorý si vie poradiť rukami aj hlavou a láka ho predstava, že nebude prichádzať do hotového divadla, ale bude ho spolu s nami od začiatku tvoriť.
Blahoželáme všetkým zapojeným výhercom, vidíme sa čoskoro v továrni na radosť.
Mestské divadlo Pracháreň dnes spúšťa predaj vstupeniek a zároveň predstavuje program, tvorcov aj herecké obsadenie, ktoré bude stáť pri zrode novej mestskej scény.