Nakukla som do divadiel Malej scény, Novej scény a Prešporského divadla a tanečným krokom som vhupla aj do predstavenia Tančiareň v Slovenskom národnom divadle.

Prehusličkovala som sa od svojich piatich rokov až do Radošinského naivného divadla, vďaka ktorému som za necelých šesť rokov spoznala všetky zákutia kultúrnych domov na Slovensku. Nehrala som snáď iba v jednom jedinom – v dedine, v ktorej som dostala najväčšiu úlohu v mojom živote. Rolu mamy.

Počas tejto role som stratila nielen hlavu, ale aj husle. Našťastie som nestratila manžela, s ktorým sa rada ponáram do tvorby našej hudby a textov.

Keďže sa mi najlepšie tvoria texty pri šoférovaní, premýšľam nad kariérou kamionistky. Možno by tak vznikol nejeden kamión piesní...